dziób

polština

výslovnost

• IPA: [d͡ʑup]
• dziób^ⓘ

podstatné jméno

• rod mužský

skloňování

Substantivum	singulár	plurál
nominativ	dziób	dzioby / dzióby
genitiv	dzioba / dzióba	dziobów / dzióbów
dativ	dziobowi / dzióbowi	dziobom / dzióbom
akuzativ	dziób	dzioby / dzióby
instrumentál	dziobem / dzióbem	dziobami / dzióbami
lokál	dziobie / dzióbie	dziobach / dzióbach
vokativ	dziobie / dzióbie	dzioby / dzióby

význam

1. zobák
2. příď (lodě)
3. (v hudbě) hubička (dechového nástroje)
4. (hovorově) zobák, pusa

související

• dziobiec
• dziobać
• dziobanie