dzik

polština

výslovnost

• IPA: [d͡ʑ̑ik]
•  dzik^{? • info}

podstatné jméno

• rod mužský

skloňování

Substantivum	singulár	plurál
nominativ	dzik	dziki
genitiv	dzika	dzików
dativ	dzikowi	dzikom
akuzativ	dzika	dziki
instrumentál	dzikiem	dzikami
lokál	dziku	dzikach
vokativ	dziku	dziki

význam

1. divočák, prase divoké

synonyma

1. dzik euroazjatycki

související

• dziczy
• dziczyzna