lačný

čeština

výslovnost

• IPA: [lat͡ʃniː]

přídavné jméno

• tvrdé

skloňování

číslo	jednotné				množné
pád \ rod	mužský životný	mužský neživotný	ženský	střední	mužský životný	mužský neživotný	ženský	střední
nominativ	lačný	lačný	lačná	lačné	lační	lačné	lačné	lačná
genitiv	lačného	lačného	lačné	lačného	lačných	lačných	lačných	lačných
dativ	lačnému	lačnému	lačné	lačnému	lačným	lačným	lačným	lačným
akuzativ	lačného	lačný	lačnou	lačné	lačné	lačné	lačné	lačná
vokativ	lačný	lačný	lačná	lačné	lační	lačné	lačné	lačná
lokál	lačném	lačném	lačné	lačném	lačných	lačných	lačných	lačných
instrumentál	lačným	lačným	lačnou	lačným	lačnými	lačnými	lačnými	lačnými

stupňování

stupeň	tvar
pozitiv	lačný
komparativ	lačnější
superlativ	nejlačnější

význam

1. mající prázdný žaludek
   • Z černé houšti skočí vlk a vyje, by mu žrát noc dala, neb je lačný.
2. (lačný + genitiv) toužící po něčem
   • Nenavštěvovala divadel, ani cirků, ani koncertů, ale jezdila na hony, lačná krve.

synonyma

1. hladový
2. dychtivý

antonyma

1. sytý
2. apatický, lhostejný, netečný

související

• lačně
• nalačno

přísloví, úsloví a pořekadla

• sytý lačnému nevěří

slovenština

výslovnost

• IPA: [lat͡ʃniː]

přídavné jméno

skloňování

Číslo	singulár				plurál
Rod	mužský životný	mužský neživotný	ženský	střední	mužský životný	ostatní rody
nominativ	lačný	lačný	lačná	lačné	lační	lačné
genitiv	lačného	lačného	lačnej	lačného	lačných	lačných
dativ	lačnému	lačnému	lačnej	lačnému	lačným	lačným
akuzativ	lačného	lačný	lačnú	lačné	lačných	lačné
lokál	lačnom	lačnom	lačnej	lačnom	lačných	lačných
instrumentál	lačným	lačným	lačnou	lačným	lačnými	lačnými

význam

1. lačný