frangere

latina

sloveso

• 3. konjugace (souhláskové kmeny)
• tranzitivní

časování

Čas	Osoba	Aktivum	Pasivum
Infinitiv	–	frangere	frangī
Prézens sg.	1.	frangō	frangor
	2.	frangis	frangeris
	3.	frangit	frangitur
Prézens pl.	1.	frangimus	frangimur
	2.	frangitis	frangiminī
	3.	frangunt	franguntur
Imperativ sg.	2.	frange!	–
Imperativ pl..	2.	frangite!	–
Imperfektum sg.	1.	frangēbam	frangēbar
	2.	frangēbās	frangēbāris
	3.	frangēbat	frangēbātur
Imperfektum pl.	1.	frangēbāmus	frangēbāmur
	2.	frangēbātis	frangēbāminī
	3.	frangēbant	frangēbantur
Futurum sg. (první)	1.	frangam	frangar
	2.	frangēs	frangēris
	3.	franget	frangētur
Futurum pl. (první)	1.	frangēmus	frangēmur
	2.	frangētis	frangēminī
	3.	frangent	frangentur
Konjunktiv imperfekta sg.	1.	frangerem	frangerer
	2.	frangerēs	frangerēris
	3.	frangeret	frangerētur
Konjunktiv imperfekta pl.	1.	frangerēmus	frangerēmur
	2.	frangerētis	frangerēminī
	3.	frangerent	frangerentur
Konjunktiv prézenta sg.	1.	frangam	frangar
	2.	frangās	frangāris
	3.	frangat	frangātur
Konjunktiv prézenta pl.	1.	frangāmus	frangāmur
	2.	frangātis	frangāminī
	3.	frangant	frangantur

význam

1. rozbít, rozbíjet
2. zlomit, lámat

související

• infringere
• confringere
• frāctus
• refrangere
• frāctūra
• frēgistī
• defrangere